História

História liečebnej starostlivosti v Zlatých Horách siaha až do druhej polovice 19. storočia. Zásadná kapitola sa začala písať v roku 1879, keď do vtedajšieho Cukmantlu prišiel pražský lekár Dr. Karl Anjel, ktorý predtým pôsobil v neďalekých kúpeľoch na Gräfenbergu, dnešných Lázních Jeseník. V krásnom prostredí na okraji horských lesov založil moderný vodoliečebný ústav, ktorý v roku 1881 privítal prvých pacientov. Okrem vodoliečby sa tu využívali aj masáže a elektroliečba. Po smrti Karla Anjela prevzal sanatórium v roku 1889 Dr. Ludwig Schweinburg, viedenský lekár a žiak významného priekopníka vedeckej hydroterapie profesora Wilhelma Winternitza. Pod jeho vedením sa sanatórium výrazne rozšírilo a modernizovalo a na prelome 19. a 20. storočia patrilo k vyhľadávaným liečebným zariadeniam. Liečbu podporovala tunajšia podhorská klíma, čistý vzduch a poloha uprostred lesov. Medzi známych hostí sanatória patrili napríklad Leoš Janáček a neskôr aj Franz Kafka.

V roku 1939 areál prevzala nemecká armáda a zariadenie sa využívalo na liečbu vojakov, okrem iného chorých na tuberkulózu. Po skončení vojny prešiel areál najprv pod správu československej armády a následne Ministerstva zdravotníctva. Okolo roku 1950 tu vznikla štátna detská ozdravovňa, určená spočiatku predovšetkým deťom postihnutým následkami vojny, podvyživeným deťom a deťom chorým na tuberkulózu. Postupne sa starostlivosť stále viac zameriavala na deti s ochoreniami dýchacích ciest a alergickými ťažkosťami.

Po spoločenských zmenách na začiatku 90. rokov sa začala nová etapa histórie tohto zdravotníckeho zariadenia. V roku 1993 získalo štatút detskej liečebne respiračných ochorení, odborného liečebného ústavu, a nadviazalo tak na viac než storočnú tradíciu liečebnej starostlivosti v Zlatých Horách. V roku 1995 sa začala speleoterapia v unikátnom prostredí bývalej rudnej bane.

Dnešné SANATORIUM EDEL tak pokračuje v tradícii miesta, kde sa na liečbu už viac ako 140 rokov využívajú nielen odborné liečebné postupy, ale aj mimoriadne prírodné podmienky Zlatohorska. Z niekdajšieho vodoliečebného sanatória sa postupne stalo špecializované zdravotnícke zariadenie zamerané na liečbu detí s opakovanými a chronickými ochoreniami dýchacích ciest.